Muzej vojvođanskih Slovaka

Naseljavanje Slovaka na područje današnje Vojvodine počinje polovinom XVIII veka. Sa sobom su doneli jedinstvena obeležja, kulturu i običaje. Vremenom su, neminovno, pojedini delovi narodne baštine prilagođavani vremenu i suživotu sa drugim narodima, neki su i zaboravljeni, ali je mnogo toga brižljivo sačuvano. Slovački jezik, karakteristični običaj, priče i drugi ostaci iz prošlosti žive u narodu, prenose se na nove generacije, a od zaborava ih čuvaju i ustanove kulture kojih ima u svim sredinama gde žive Slovaci. U Bačkom Petrovcu slovačkoj tradiciji, istoriju, kulturi i umetnosti brine Muzej vojvođanskih Slovaka. Osnovan je 1949. godine i čuva predmete koje pripadaju istorijskoj, etnološkoj i umetničkoj zbirci.

Ana Seč Pinćir, direktorica Muzeja vojvođanskih Slovaka, Bački Petrovac: „U umetničkoj zbirci čuvamo najstarija dela naših akademskim slikara. U etnološkim zbirkama su predmeti vezani za domaćinstvo, pokućstvo, delovi narodne nošnje. U istorijskim zbirkama su zaveštani različiti predmeti naših značajnih ličnosti. Tu su najrazličitiji odevni predmeti, oni koji su vezani za određene zanate, stare knjge. Ta kultura je jako široka.“

Muzejski fond broji preko 5000 predmeta. Veruje se da je najstariji eksponat svrdlo sa drvenom drškom na kojem je uklesana 1783. godina. Osim bogate zbirke deo muzeja je i Galerija Zuske Medveđove, a muzej brine i o nepokretnom kulturnom dobru kojem pripada najstarija kuća u Bačkom Petrovcu, zatim mnjač, odnosno mehanizam za obradu kudelje i amabar na saonicama. Uporedo rade na prikljupanju novih predmeta.

Ana Seč Pinćir: „Svake godine naš muzej dobije predmete, neki deo i otkupi. Uvek se pojavljuju zanimljivi predmeti. Pre neki dan smo dobili na poklon crteže našeg prvog akademskog slikara, koji je jako značajan. Takođe, dobili smo i delove enterijernog tekstila koji su izrađivani na tradicionalni način. Prikupljamo svake godine veliki broj lepih, kvalitetnih predmeta.“

Iz sačuvanih eksponata može se zaključiti i o uzajamnim uticajima naroda u Vojvodini, koji su oblikovali kuturu i običaje. Na taj način stvoreno je bogatstvo različitosti koje predstavlja vrednost ovog podneblja.

Ana Seč Pinćir: „U svakom vremenskom periodu, na trideset - pedeset godina se običaji, navike ili znanja i veštine modifikuju. Učimo jedni od drugih. Učili smo različite zanate od drugih doseljenika, uzimali smo njihove alatke i te nazive smo usvojili i koristimo ih do dan danas. Tu, pre svega, mislim na nemačko stanovništvo, većina tih alatki imaju nemačke nazive. Te kulture se mešaju, samim tim se i obogaćuju, ali se vremenom i menjaju.“

Identitet, jezik, kultura i različiti običaji naroda su bogatstvo koje treba negovati. U moderno vreme to nije lagan zadatak, ali u muzeju kažu da su ljudi zainteresovani i za tradciju, ali i za očuvanje narodne baštine. Posegno ohrabuje interesovanje namlađih za različite radionice koje organizuju. Pri tom, mnogi običaji se neguju i upražnjavaju, posebno o verskim praznicima.

Muzej vojvođanskih Slovaka je institucija od izuzetnog značaja u oblasti kulture Slovaka u Srbiji, ali i pored tog statusa nema objekat u kojem bi mogli da prikažu stalnu postavku. Galerija Zuske Medveđove jedini je izložbeni prostor gde organizuju različite muzejske i umetničke izložbe. To bi, nadaju se, uskoro trebalo da se promeni, jer je u toku rekonstrukcija objekata koji će muzej koristi. Nadaju se da će vredno blago materijalne i duhovne kulture Slovaka izložiti u novom prostoru već 2024. godine kada se obeležava 75. godina postojanja muzeja.

Projekat je sufinansiran je sredstvima Pokrajinskog sekretarijata za obrazovanje, propise, upravu i nacionalne manjine - nacionalne zajednice. Stavovi izneti u podržanom medijskom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je dodelio sredstva.

SLOVENSKÉ A SRBSKÉ – VŠESLOVANSKÉ: Múzeum vojvodinských Slovákov

Osídľovanie Slovákov na území dnešnej Vojvodiny sa začalo v polovici 18. storočia. Priniesli so sebou jedinečné črty, kultúru a zvyky. Postupom času určité časti národného dedičstva sa nevyhnutne prispôsobili dobe a spolužitiu s inými národomi, na niektoré sa zabudlo, no mnohé sa starostlivo zachovali. Slovenský jazyk, charakteristické zvyky, príbehy a iné pozostatky minulosti žijú medzi ľuďmi, odovzdávajú sa novým generáciám a existujúce kultúrne inštitúcie ich chránia pred zabudnutím vo všetkých prostrdiach, kde žijú Slováci. V Báčskom Petrovci o slovenskej tradícii, histórii, o kultúre a umení sa stará Múzeum vojvodinských Slovákov. Založený je v roku 1949 a uchováva predmety patriace do historickej, etnologickej a umeleckej zbierky.

Anna Séčová Pintírová, riaditeľka Múzea vojvodinských Slovákov, Báčsky Petrovec: „V zbierke umenia uchovávame najstaršie diela našich akademických maliarov. V etnologických zbierkach sú predmety pre domácnosť, nábytok, súčiastky ľudových krojov. V historických zbierkach sú zachované aj rôzne predmety našich významných osobností. Sú tam všetky druhy predmetov, odevy súvisiace s rôznymi remeslami, staré knihy, takže kultúra je veľmi široká.“

Zbierka múzea obsahuje viac ako 5000 predmetov. Za najstarší exponát považuje sa vŕtačka s drevenou rukoväťou, na ktorej je vyrezaný letopočet 1783. Okrem bohatej zbierkovej časti v múzeu je aj Galéria Zuzky Medveďovej a múzeum sa stará aj o nehnuteľný kultúrny majetok, ku ktorému patrí najstarší dom v Báčskom Petrovci, nasleduje Mňač, tj mechanizmus na spracovanie kúdele a stodola na saniach. Zároveň pracujú na zbieraní nových predmetov.

Anna Séčová Pintírová: „Naše múzeum každý rok dostáva nové predmety, jedna časť sa kúpi, vždy sa objavja zaujímavé predmety, napríklad pred pár dňami sme dostali kresbu ako darček nášho prvého akademického maliara, ktorý je veľmi dôležitý, tiež sme dostali časti interiérovejj textílie, ktorá bola vyrobená tradičným spôsobom, takže každý rok nazbierame veľké množstvo krásnych a kvalitných predmetov.“

Zo zachovaných exponátov dá sa uzavrieť aj na vzájomné vplyvy národov žijúcich vo Vojvodine, ktoré formovali kultúru a zvyky. Tak vzniklo bohatstvo rozmanitosti, ktoré predstavuje hodnotu tochto podnebia.

Anna Séčová Pintírová: „V každom časovom úseku, tridsať, päťdesiat rokov, tieto zvyky resp. zvyky či vedomosti a zručnosti sa upravujú, učíme sa jeden od druhého, naučili sme sa rôzne remeslá od iných osadníkov, zobrali sme ich nástroje a mená nástrojov ktoré používame dodnes. Tu mám napríklad na mysli nemecké obyvateľstvo. Väčšina tých nástrojov má nemecký názov. Takže tieto kultúry sú zmiešané, čím sa navzájom obohacujú ale časom sa nejako menia.“

Identita, jazyk, kultúra a rôzne zvyky ľudí sú bohatstvom, ktoré by sa malo pestovať. V modernej dobe to nie je ľahká úloha, ale v múzeu hovoria, že ľudia majú záujem aj pre tradíciu, ale aj pre zachovanie národného dedičstva. Obzvlášť povzbudzuje záujem najmladších pre rôzne dielne, ktoré organizujú. Zároveň mnohé zvyky sa pestujú a uplatnujú, najmä cirkevné sviatky.

Anna Séčová Pintírová: „Keď hovoríme o kalendárnych zvykoch, sú to zvyky súvisiace s veľkonočnými sviatkami. Tie zvyky sa dedia z pokolenia na pokolenie, ako aj Vianočné zvyky, zvyky súvisiace s narodením dieťaťa, súvisiace so svadbou, svadobné obyčaje, tak, obyčaje sa zachovávajú, prenášajú, samozrejme v dnešnej informačnej spoločnosti, oni sa prispôsobujú, ale zmysel predsa zostáva. Dodržiavame to a zachovávame tradíciu.“

Múzeum vojvodinských Slovákov je inštitúcia mimoriadneho významu v oblasti kultúry Slovákov v Srbsku, no napriek tomu postaveniu nejestvuje priestor, v ktorom by mohli zobraziť trvalé nastavenie. Galéria Zuzky Medveoďvej je jediným výstavným priestorom, kde organizujú rôzne múzejné a umelecké výstavy. To, ako dúfajú, by sa čoskoro malo zmeniť, pretože prebieha rekonštrukcia budov, ktoré múzeum bude používať. Dúfajú že cenný poklad hmotnej a duchovnej kultúry Slovákov vystavia v novom priestore už 2024, kedy sa oslavuje 75. rok existencie múzea.