Osnivanjem galerije naivne umetnosti „Galerija Babka“ 1991. godine, Kovačica nastavlja da okuplja naivne umetnike, koji danas u ovom mestu ima preko 40. U Vojvodini postoji 16 osnovnih škola gde se nastava održava na slovačkom jeziku, a u Bačkom Petrovcu i Kovačici su osnovane i slovačke gimnazije. Matica slovačka i danas aktivno radi na očuvanju slovačkog identiteta i razvoju društvenog položaja Slovaka, posebno u oblastima prosvete, kulture, umetnosti i slovačkog jezika i pisma.
Projekat „Slovačke porodice-kultura i običaji“ sufinansira Pokrajinski sekretarijat za kulturu, javno informisanje i odnose s verskim zajednicama AP Vojvodine. Stavovi izneti u podržanom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je delio sredstva.
Slováci sa do Vojvodiny prisťahovali vo viacerých vlnách. Najprv v 18. storočí po oslobodení habsburskej monarchie spod tureckej nadvlády. Osídlenie Bačka a Srem sa datuje na začiatok 19. storočia. Kolonisti boli väčšinou chudobní roľníci a remeselníci, no s nimi v menšom počte prichádzali aj vzdelaní učitelia a kňazi. Slováci osídlili Báčsky Petrovac už v roku 1745, zatiaľ čo v Banáte v roku 1784 založili slovenský Bardanj, osadu pri Begeji neďaleko dnešného Zrenjaninu. V pohybe na juh pokračovali v rokoch 1802 a 1803, keď sa v Kovačici usadilo asi 1000 Slovákov. V roku 1806 sa usadili v I Padine, v druhej osade, v ktorej aj dnes väčšinu obyvateľov tvoria Slováci. Hoci na Slovensku sú prevažne rímskokatolíci, Slováci vo Vojvodine sú protestanti (evanjelici).
Hneď po príchode do týchto oblastí sa zorganizovali ako cirkev, po schválení tolerančného patentu v roku 1781. Prvý evanjelický kostol postavili v Báčskom Petrovci v roku 1783. Slováci sú dnes treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou vo Vojvodine. Podľa údajov sčítania ľudu z roku 2011 bol počet príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny 52 750. Slováci obývajú Bački Petrovac, Kulpín, Gložan, Kisač, Pivnicu, Lalić, Selenču, Lug, Ljubu, Kovačicu, Padinu, Belo Blato, Hajdučicu, Jánošík, Slankamenačke Vinograde.
Hovorí po slovensky, ktorá je tiež jedným z úradných jazykov vo Vojvodine. Kultúrny život Slovákov bol vždy bohatý, takže keď prišli do Vojvodiny, „priniesli“ si so sebou všetky svoje talenty a tradície, ale aj zvyky. Ide predovšetkým o výtvarné umenie – naivnú maľbu, ktorou sú Slováci známi. V centre slovenského naivného umenia, Kovačici, od 50. rokov 20. storočia. V 19. storočí vznikali diela inšpirované slovenskými zvykmi, vidieckym životom a tradíciami.
Najvýznamnejšími slovenskými naivnými maliarmi sú Martin Jonáš (1924 – 1996) a Zuzana Halupová (1925 – 2001), rodáci z Kovačice, ktorí so svojimi dielami zožali veľké úspechy nielen u nás, ale aj na početných výstavách vo svete. Založením galérie naivného umenia „Galéria Babka“ v roku 1991 Kovačica pokračuje v zhromažďovaní naivných umelcov, ktorých je dnes na tomto mieste vyše 40. Vo Vojvodine je 16 základných škôl, kde sa vyučuje v slovenskom jazyku. v Báčskom Petrovci a Kovačici, slovenské stredné školy.
Matica slovenská aj dnes aktívne pracuje na zachovávaní slovenskej identity a rozvíjaní spoločenského postavenia Slovákov, najmä v oblasti školstva, kultúry, umenia, slovenského jazyka a literatúry.
Projekt „Slovenské rodiny – kultúra a zvyky“ je spolufinancovaný Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami AP Vojvodiny. Názory vyjadrené v podporenom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky rozdelil.